Choď preč! Nedám ti drobné
Ide mi karta. Mám tri začiatky článkov, no ani jeden som nedokázala dopísať. Pajcnem ich sem: 5.3. V jednom vesmíre, z nekonečného množstva paralelných vesmírov, som ovládla svet a nastolila ťažkú autokraciu. Lebo ľudstvo nesmie mať neobmedzenú slobodu. Cukor a bič, obojky nasadené presne tak, aby ich nebolo cítiť ale aby ostal klamlivý pocit slobody. Vesmír v ktorom Hrobárova Dcéra určuje ako sa budú krútiť dni a plynúť voda. Tam hrá vo verejných priestoroch elektronická hudba a hudba je jediné náboženstvo. Bratia a sestry všetkých tvarov a veľkostí by spoločne hľadali zjednotenie v rytme a slovách. 7.3. Ego mi plesá radosťou, krásne komplimenty, ktoré vystihujú moju podstatu. Doktor mi nastavuje zrkadlo, jeho odrazy osvetľujú moju neskonalú nádheru. Všetky tie roky driny a moria sĺz, začínajú nosiť plody. Zušľachťovala som to najlepšie zo seba, démoni s kostlivcami sú vážení občania Myšlienkového paláca. Sebakritika poľavuje na zdravú úroveň, keď mi Doktor ukazuje v čom všetkom i
